Ručné práce boli parketou našich babičiek a starých mám, ako dieťa si dobre pamätám zložité výšivky či háčkované obrusy a pletené deky u nás doma. Nádherné a precízne výrobky domácej práce. Naše staré mamy jednoducho dokázali pracovať aj keď oddychovali a naopak. Spod ich rúk vychádzali nádherné dekorácie, oblečenie a doplnky vysokej kvality a krásneho prevedenia. Jeden čas mi prišlo, akoby sa tieto tradície a bežné veci vytrácali z našich životov. Čo bolo treba sme si kúpili. Všetkého bolo všade dosť a výber bol prakticky neobmedzený. Potom to prišlo! Zrazu sa rozbehla éra ktorú nazývam Hand made – práve tak sa všade označujú výrobky, ktoré nevyrobili vo výrobni či hale alebo proste pásovou výrobou.

Ľudia si to zamilovali, akoby už nemali až taký záujem o tie veci, ktoré na nich kričali zo studených obchodov. Akoby hľadali späť cestu do detských spomienok. Akoby túžili znovu po síce prácnejšej výrobe a dlhšej čakacej lehote ale aj po vyššej kvalite. Dnešné ručné práce sú rovnako majstrovskými dielami ako predtým. Je to skrátka značka vecí, ktoré majú dušu. Rozhodne nám viac pripomínajú teplo rodinného krbu, ako studené komínky rovnako uložených tip – top tričiek jednej farby v absolútne vycentrovanej rovine. Je to bez fantázie a bez vzťahu.

Prečo ale pri takej veci ako produkt ručnej práce vravím vlastne o vzťahu. Práve preto, lebo ak niečo tvoríte, máte odrané, spálené či dopichané prsty a trvá vám výroba niekedy aj mesiac, tak si tú vec naozaj vážite. Viete koľko námahy dala jej výroba. A to by sme možno viac potrebovali. Nielen my ale aj naše deti, ktoré si nielen z tej ľudskej ale aj z ekologickej stránky musia uvedomiť, že samé od seba nie je nič. Za každým koláčom, stoličkou, tričkom či časopisom stoja ľudia, ktorý práce tieto veci vyrábajú. Teší ma, že sa ručné práce vracajú do rebríčkov obľúbených hobby činností. Dokonca ich čoraz viac vídam aj ako záujmové krúžky pre deti na základných školách. Aj keď je to návrat k niečomu starému, vnímam to ako posun k niečomu novému. K novému pohľadu na svet.