Mám s manželom 3 deti a bývame na byte, akurát manžel mi doma s ničom nepomáha,a keď píšem v ničom tak žial vobec v ničom, nechodí nakupovať, nevarí, neupratuje, do škôlky a do školy pre nich chodí väzne len výnimočne … Je to smutné…všetko robím ja cez víkendy alebo po práci. Občas deti pohliadne s tým zo lezia a oni robia binec. tak vyflusla zo idem spať tiež..on má svoje zábavy ktorým venuje čas…s detma von nechodí…chce mať všetko pod nosom a nerobiť nič…

asi si mysli že na všetko je ženská, že sme ich sluzky. ..ale tie deti sú aj jeho…prečo sa im nevenuje, neviem. Prečo ich niekedy nevezme von a ja doma v pokoji pouklizim a uvarím, to by mi pomohlo veľa. Len hovorí že by som s ňou ako mohla ísť von ja … a keď ho o niečo poprosim aby urobil tak zrazu nemá čas … neviem .. vážne si pripadám ako služka pre všetkých doma .. hovorila som mu z keď si budeme pomáhať že všetko urobíme skôr a všetci na seba budeme mať viac času … ale buď že mu nie je dobre alebo teraz práve nemôže … porad nejakej výhovorky … chcem tiež raz v živote dôjsť z práce domu a len sa vyvaliť na gauč, dať si kávu a chvili si oddýchnuť … je to nefér.

Taký štýl života ma nebaví a úprimne neviem, ako dlho to vydrzim. Som stále vycerpana, robím všetku prácu sama, na všetko som sama a už ma to nebaví. Keď mu to hovorím, tak ma nevníma, alebo mi to odkýve, ale potom je to úplne rovnaké ako na začiatku. Priala by som si muža, ktorý ma bude pomáhať a nie sa len vyvaľovať na gauči a nič nerobiť. Lenže to chcem asi veľa. Kedysi som mala kamaráta, o ktorom viem, že by mi toto neurobil, ale namiesto neho som si vybrala manžela. Manžel zlenivel a vôbec sa mi to nepáči. Nič nerobí a je to čím ďalej horšie. Sedí na gauči, odpočíva a ja nemám pre seba žiadny čas, kedy by som si mohla oddýchnuť.